Tatry Vysoke I - Prichod

Autor: Ladislav Nehrer | 22.3.2011 o 10:23 | (upravené 11.4.2011 o 14:45) Karma článku: 3,17 | Prečítané:  903x

Nad Tatrou sa blyska, Stand-art sa tam chysta. Tento pribeh sa pravdepodobne nikdy nestal a osoby v nom vystupujuce su trošičku prehnané. Podobnost s konkretnymi osobami alebo udalostami je cisto nahodna.

Cele sa to zacalo uz daleko pred samotnym terminom Tatier. Boli organizovane lezenia na cvicnych stenach , podstupovali sme trening na zvyseny prisun alkoholu, porozbijali vsetky prasiatka, povytriasali fusekle na nakup veci potrebnych k prezitiu a otravovali s tym kazdeho, koho sme stretli. Tato aktivita nas  mala pripravit na prezite aktivit ako je vystup, lezenie, oslava narodiek, oslava druhych narodiek, cesta tam, cesta spat a samozrejme na PPP (Proksov Posucky Pochod). Ked si to spatne premietam, tak by som do treningu zahrnul este aj sado-masochysticke praktiky na lepsie vzitie sa do pocitov lezcika, ktoreho rano vyzenu z postele.  Kazdym bliziacim sa dnom to bolo stale viac a viac stresujucejsie. Clovek sa chvilu tesil a potom zase bal. Zistil ze mu treba milion veci kvoli ktorym treba obehat 2 miliony obchodov a uradov, pricom len pol miliona veci sa mu zmesti do batohu a vlastne unesie len stvrtinu z toho. Priority boli jasne! Veci na lezenie, alkohol na pravidelny prisun tekutin, oblecenie do zimy a samozrejme fotak na samotnu dokumentaciu. Z dovodu setrenia na vahe a priestoru si to odniesli ciste trenky, ponozky ci maminkina krasna teplakova suprava z pod vianocneho stromceka. Proste nebolo kam. Nastasie sme sa dohodli, ze si trenky a ponozky budeme striedat a tak nehrozi ze by sme mali cely tyzden tie iste. 

Cas odchodu sa blizi. Veci rozhadzane po celom baraku. Snazim sa to narvat do batohu. Co este nemam? Co som zabudol? Musel som nieco zabudnut! Stale niekto nieco zabudne! To je proste zakon! Na to je snad uz aj paragraf! Neviem. Zabudol som. No nic vyrazam na vlak, aj tak to uz ledva odnesiem. Cestou sa zastavujem v obchode a snazim sa nakupit same dolezite veci. Tycinky zoradujem podla hmotnosti a vyberam len tie najlahsie, najenergetickejsie najhnusnejsie. Srdcervuco sa lucim s cokoladovou sekciou. Musim, pretoze na litry rumu nepreberies a pivo do vlaku tiez treba. Este sa pohravam s myslienkou vziat jeden nakupny kosik na vylet do hor. Taky ten s kolieskami. On by mi pomohol s nakladom a ja mu na oplatku namazal kolieska a ukazal tie nase krasne konciny. Po vysloveni tejto myslienky nahlas, s ohladom na jeho bezpecnost a letmym pohladom na raznu pani pri pokladni, som od toho odstupil. Ludia by si mali hovorit svoje myslienky nahlas. Castokrat veci dostanu uplne inu dimenziu, ale pozor aby vas nikto nepocul skor ako si nebudete isty svojim vysledkom a aj potom budte radsej ticho. Balim caky paky a vyrazam na prvy check point, ktory uplne nahodou je v najblizsej hospode od stanice. Vsetci sme strasne vzruseni a po niekolkych pivach aj zruseni. Vlak stihli vsetci. Rveme sa do kupe ako ked v Bananovej republike sackuju tuniakov do konzervy od sardiniek. Vlak sa pohol a my si konecne mozeme spomenut na vsetko co sme zabudli!

Vlacik si fici, drlika sa cez vyhybky a my 20ti sedime v jednom kupe. Party na osmicke! Toto cislo bolo zvolene zo strategickych a numerologickych dovodov. Predsa len si predstavte ked by siel niekto po rukach a party by bola na sestke. Ma z toho deviatku a mohol by vystrasit nic netusiacu babicku, ktora rozjima nad vyskou svojho dochodku a dnesnou skazenou mladezou. Mame so sebou gitaru a tak aj ludia z vedlajsieho vagonu si s nami mozu zabekat refren nejakeho toho strastne znameho vypalovaku, ktoremu nevieme prist na slova druhej slohy. Cesta uteka strastne rychlym tempom. Je pravda, ze nasa lubezna domovina je zem malicka,ale nase dopravne podniky sa nam ju snazia vsemozne predlzit, aby sme si vychutnalli kazdy jeden kilometer cesty. A aby sme na tu cestu nikdy nezabudli. Dokonca  aj interier voznov je tak vsedny, ze clovek bude radsej cumiet z okna celou cestou. Tma netma. Odbila polnoc a s nou aj par flias. Odbila jedna a s nou aj Janko s Marienkou. Odbila druha to dostalo dlheho, sirokeho a bystrozrakeho, odbila tretia a vlak stichol. Sprievodcik si moze konce zacat snit svoj sen o I. triede v IC, EC ci WC. Vedel, ze jeho cas pomsty pride rano, ked nas bude po jednom vykopavat z vlaku ! A veru bolo to tu. Iba co som zmurkol okom a uz nam busil na dvere.  Vy h.v.d. vystupujte.

Dorazili sme do Popradu, mesta oznacovaneho ako perla podtatranska. Bolo velmi skoro a tak zo svojich kras nam vydala táto perla len asi dva stanicne nonstopace, skupinku bezdomovcov a krasnu stanicnu halu v rosiahlej rekonstrukcii. Lihame medzi homlesakov a cakame na pripoj do Lomnice. Tam sa konci nas pohodlny presun nepohodlnymi dopravnymi prostriedkami a vydavame sa na pesobus. Ti zdatni pochoduju s batohmi a la 25+kg a ti mudrejsi dokupia este par plechoviek piv a nechaju si to vyviest na chaticku nezastavitelnym zelenym monstrom z druhej svetovej. Pochod by to bol pekny, nebyt tej tarchy, co ma tlacila k zemi. Clovek si vravi ze Newton spravil niekde chybu, pretoze gravitacia sa exponencialnou funkciou zvysovala a teda radsej by som si nechal pustat jablka na hlavu, ako podstupovat tento dokaz gravitacie. Aj vyhlady by boli krasne, keby som sa nepotil ako kon a nestekalo mi to vsetko do oci. Ale vydrzal som! Musel som! Co by som potom povedal svojim vnucatam? Na oci by som sa im nemohol ukazat. Bol to boj, ale dali sme to. Dorazili sme a tesili sme sa tomu. Zlozili batohy a ako snehova vlocka si volne poletovali hore dole. Bolo tam nadherne. Hore hory, dole tiez. Z plesa az srdce zaplesalo a slniecko pekne hrialo. Clovek hned na unavu zabudol. Vitazoslavne sme sa posadili na lavicky pred chatu a kazdemu ceprovi sme dali najavo, ze niesme len tak hocikto, ale ze sme sem prisli liezt. Ze sme horolezci! Ze sa dostaneme az tam, tam a potom aj tam. Ze sa na nich budeme zhora pozerat a oni si nas mozu akurat tak odfotit. Ubytovanie bolo super! Do jednej izby sme sa zmestilu vsetci, takze sme nemuseli riesit kto s kym a kde. Bolo uplne jedno kto chrape, kto prdi, komu smrdia nohy, kto rozprava zo sna, kto ma rannu erekciu a kto nie. Kazdy si mohol vychutnat vsetky tieto pozitky. (All inclusive)

No, a  budem koncit, bo by ste mi tu vsetci pospali. Ale nebojte sa, urcite sa dockate aj druhej, zaverecnej casti tejto trilogie. Mozete sa tesit na historky z lezenia, o dosliahnutych vrchloch ci potupnej studenej sprche, ked vrchol dosiahnuty nebol. Za zmienku tiež stoji PPP, ci nova technologicka vychytavka na pamatove karty pre pripad vyhodenia fotaku zo skaly. Je toho vela a tak sa uz tesim ako vam to vsetko vyrozpravam.

s Pozdravom Ner0

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?